Naši starkí a prarodičia slovo nevera poznali, no nebola tak rozvinutá, ako ju dnes vnímame my. Sme hodení do spoločnosti plnej zhýralostí a konzumného spôsobu života. Akoby sme zabúdali na to, čo je v živote naozaj dôležité, čo má skutočnú hodnotu. Akoby sme zabúdali na čaro lásky a vernosti medzi partnermi. Štatistiky dokazujú, že muži sú väčšími neverníkmi ako ženy.
Zaiste to mnohé poznáte – najprv láska ako hrom, stav zamilovanosti, prejavy náklonnosti, jeden pre druhého by ste urobili aj nemožné. Ak by sa dalo, tak by ste preniesli aj hory. Po odstupe času zistíte, že váš priateľ už nie je tým, kým bol predtým. Už vás nezahŕňa prejavmi láskavosti, nezaujíma sa o spoločné aktivity ani plány, uzatvára sa sám do seba, trávi čas zatvorený medzi štyrmi stenami, neiniciuje sex, v jednom kuse ťuká do mobilu alebo prehliada webové stránky, potajme telefonuje… Keď sa ho opýtate kam ide, stručne odpovie „do práce“, „na služobku“ alebo „s kamarátmi na pivo“. Vy však z jeho odpovedí cítite zimomriavky na celom tele a tušíte, že za jeho strohou odpoveďou a udržiavaním si odstupu sa skrýva čosi viac. Chcete zistiť, čo to je.
Aj Ilona prešla podobnou situáciou. S manželom pred rokom oslávili 7.výročie svadby. O pár mesiacov neskôr po pozornom sledovaní svojho partnera prichádzala na skutočnosti, ktoré jej zmenili celý život: „Milovali sme sa. Teda, aspoň on to tvrdil, že ma miluje najviac na svete. Po dvoch pôrodoch sme konečne zažili žiť, pretože ako viete, starostlivosť o deti nie je jednoduchá záležitosť a vytvára sa veľmi málo priestoru pre manželov a ich spoločný život. Jeden deň manžel prišiel neskoro z práce, kde pracoval ako IT špecialista. Keď som sa ho opýtala, kde bol, tak bez toho, aby sa na mňa pozrel, pobozkal ma ako každý raz, keď došiel z práce odvrkol len strohé „mali sme veľa roboty“. Začala som niečo tušiť. Napriek tomuto pocitu som fungovala ďalej. Opakovalo sa to viackrát, ale neprikladala som tomu vysokú mieru, vedela som, že má v práci zhon a stres a nechcela som mu prikladať ešte aj moje obavy.“
Po pol roku sa Ilonine obavy naozaj potvrdili. Stalo sa to najhoršie, čo v živote môže milujúci partner zažiť. Zistila, že jej je manžel neverný: „Ležali sme spolu v posteli a ja som mu hovorila, ako ma mrzí, že sa spolu dlhšiu dobu nerozprávame, že sa mi nezveruje s tým, ako sa mu darí a prestal sa zaujímať o spoločné trávenie času. Snažila som sa mu zájsť pod pyžamo, no on mi prudko odtiahol ruku a zazrel na mňa prísnym a previnilým pohľadom – „teraz nie“. To sa ma už naozaj dotklo a začala som kričať. Hovorila som mu o tom, že so mnou nechce spávať, chcem vedieť, čo sa medzi nami deje. On sa postavil z postele, vzal si periny a odišiel spať na gauč do obývačky. Mne ostali len oči pre plač. Cítila som sa nepotrebná, nechcená, neatraktívna, odmietnutá a zúfalá. Stále som si opakovala len jednu vetu – ,,môj muž ma už nechce.“
Ilona čakala. Prestala na manžela tlačiť, snažila sa robiť veci tak ako doteraz. Vedela, že ak robí chybu on, tak sa má ozvať ako prvý. Vždy im to tak fungovalo. Aj napriek tejto tolerancii neprestajne myslela na to, že o neho asi prišla. Niečo ju nútilo zistiť, čo sa stalo s jej manželstvom. „V takých situáciách je potrebné si uvedomiť či to naozaj chcete zistiť aj keď vám váš tzv. šiesty zmysel – intuícia vraví, že to nebude nič dobré. Možno vám to odhalenie zmení doterajší život. Mali by ste si položiť otázku či ste na to pripravená?“ Niekedy máme pocit, že nás poháňa niečo viac za snahou zistiť, čo sa deje aj napriek tomu, že tušíme, že to je zlé. Akoby sme potrebovali živé dôkazy, akoby sme potrebovali istotu. Mohli by sme to prirovnať k potrebe vedieť, na čom sme. „Raz večer som pripravila večeru, nech sa spoločne najeme. Prišiel niečo po deviatej, zvyčajne chodil z práce o pol šiestej. V ruke držal kyticu bielych ruží, kľakol si a povedal: „Zradil som teba aj seba. Podviedol som ťa. Viem, že to nenapravím, ale ver mi, nechcel som to takto.“ V očiach mal výraz chlapca, ktorý klamal mame o zlej známke zo školy. Navyše sa mu po líci kotúľali slzy. Nevedela som, čo robiť, potvrdilo sa mi to, čo som si myslela. Dostala som od neho to, čo som chcela. Vedela som, že to urobil, chcela som len, aby mi to povedal sám.“
Pátrame, pozorujeme a odrazu zistíme, že nás náš milovaný podvádza. Áno, spáva s inou ženou. Jeho výlety nemajú nič spoločné s kamarátmi, jeho predlžovanie pracovného času a údajný tlak v práci bol len zásterkou. Našli ste SMS-ky, rúž na košeli, vlasy, ktoré nepatria vám. Čo teraz? Máte dôkazy. Už viete, že vaša predtucha bola správna. Viete, na čom ste. Čo urobíte? „V hlave mi prebehlo, že ho asi zabijem. Vynárali sa mi otázky, ako to mohol urobiť mne aj deťom, ako mohol byť taký slaboch! Stála som tam ticho a premýšľala som. Vyrieši všetko krik, hádka, odchod z domu, rozchod alebo rozvod? Na jednej strane chcete vedieť, kto sa stal za vás náhradou, ako sa volá, ako vyzerá. No na druhej strane, sú toto všetko informácie, ktoré vás zaujímajú? Ok, dajme tomu, že to zistite. Ste spokojná? Už sa vám uľavilo a viete, čo budete robiť? Nie. Určite neviete. Práve vás zaplavila vlna nepoznaných citov, možno pomôže uvedomenie si, že sa to naozaj stalo. Vy ste ostali podvedená, stalo sa to vám, ktorá si zakladáte na vernosti, oddanosti a dôvere v partnerstve. Len som tam stála a na jediné, na čo som sa zmohla bolo – urobil si obrovskú chybu. Cením si, že si sa priznal, ale toto sa ešte nekončí. Práve sme začali. Zradil si moju dôveru, ktorú som do teba vkladala. Neviem, čo mám robiť. Teraz chcem, aby si si vzal veci a odišiel k mame.“
Mnohé sa v podobnej situácii cítia rovnako ako Ilona. Stratené, oklamané, opustené. Ste ochotná odpustiť alebo opustiť? Otriaslo to základmi vášho vzťahu, no neviete či to partnera mrzí. Dá sa stratená dôvera ešte obnoviť? Sme dva typy ľudí – tí, ktorí odpustia, no nezabudnú a tí, ktorí odpustia a opustia. Existuje tu jednoznačná správna voľba? Asi nie. Každá sme iná, každá cítime a myslíme inak. V zásade máme jedno spoločné – bojíme sa posunúť ďalej a začať sama odznova. A ešte jedna vec – nikdy nezabúdajme na to, čo nám hovorí naša intuícia.
Foto: Pinterest
