Štefan Itcho Pčelár, ktorého hlavne mladšie ročníky poznajú zo speváckej šou SuperStar, sa so svojou kapelou Jamestown dostáva opäť na výslnie. A nedá sa povedať, že by mu vstupenku na piedestál slávy poskytla strieborná priečka v už spomínanej súťaži. On a jeho kapela prišli totiž so skvelým nápadom ako svojich fanúšikov prekvapiť. Svojmu koncertu vdýchli dušu prostredníctvom príbehu plného nadčasových myšlienok. Spev a hovorené slovo doplnili o svetelnú show a k efektu dokonalého zážitku prispeli aj vzdušné akrobatky.
„Vitajte vo svete ilúzií, v ktorom sotva vidíme ďalej, než siaha špička nášho nosa. Vo svete, kde so životom spojení sme motúzikom tenkým ako vlas. No spočiatku tomu tak nebolo. Nebol tu žiaden závoj, žiadne iné hlasy okrem toho nášho a naše kroky mali jasný smer. Dnes je všetkému inak. Po krajine, ktorú sme tak dobre poznali a cítili sa v nej ako doma, nezostalo viac, než matná spomienka. Nikdy však nie je nič stratené, pokiaľ si v sebe držíme nádej, to malé svetielko, ktoré nás povedie týmto Divadlom Bláznov…vravíš, že sa ťa to netýka… …a nie je to len ďalšia ilúzia?“
Itcho, tak pekne od počiatku. S kapelou Jamestown hráte už dlhšie. Čo ty a SuperStar? Porotcovia… Ako vnímali tvoju účasť v súťaži ostatní členovia kapely? Spomínaš si ešte na pocity po získaní úspešného druhého miesta? Ako to ovplyvnilo tvoju ďalšiu hudobnú kariéru?
Do súťaže som šiel čisto kvôli mojej kapele Jamestown. Mal som dojem, že by to mohlo pomôcť nás trochu nakopnúť, keďže vtedy bolo také utlmené obdobie. Pocity dostať sa až na druhé miesto v Československej speváckej súťaži boli neopísateľné. Spočiatku som mal víziu, sen alebo volajme to hocijako ako chceme, že stojím na prvých dvoch miestach, v záverečnom rozhodovaní. Keď som sa tam aj naozaj ocitol, ťažko sa tomu verilo. Vďačnosť, prekvapenosť, eufória… Pamätám si že boli aj ťažšie časy, lebo človek je neustále sledovaný, neustále rozpitvávaný v médiách, v rozhovoroch, proste všade, stále na muške. A práve v tom období ma moja kapela najviac podporovala. Pravidelne sme spolu volali, cítil som ich aj keď so mnou neboli. Boli aj na pár živých vstupoch. Moja rodina. Čo sa hudobnej kariéry týka, je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane vás zrazu poznajú všade, volajú vás na akcie ale nechcú neznámy Jamestown, chcú vaše meno. A to sa mi až tak nepáčilo. Nechcel som byť sólový spevák, no to je taká daň za obrovský marketingový balíček, ktorý vďaka tej súťaži dostanete. Až postupne sme prišli na to ako rozdeľovať Itcha & Jamestown. Ale dá sa to, nič neľutujem, ideme ďalej a vyhrážam sa, že o nás ešte budete počuť 😛
V roku 2013 ste vydali svoj prvý album – Divadlo Bláznov. Splnil očakávania fanúšikov?Bol tak troška netypický aj sériou krstov…
Mali sme veľmi dobré recenzie od médií, takisto fanúšikom sa to páčilo, no predsa len, je to debut a na svoj vrchol si ešte musíme trochu vyšliapať cestu. Ešte je na čom pracovať, treba zdokonaliť ešte pár oblastí, aby sme boli spokojní aj my a oslovili väčšie množstvo fanúšikov. Hlavne v sebapropagácii, tam máme diery jak svet.
Zdá sa, že tradičné koncerty vám nestačili. Čo vás viedlo k divadelným predstaveniam?
Dostali rovnomenný názov ako album. Pravdepodobne to nie je náhoda… Je to postupný proces, tak nejako sa začalo naše smerovanie tlačiť aj k tomu divadelnému. Divadlo, ak je dobre spravené poskytuje divákom obrovský zážitok. Je to lákadlo pre nás, keďže naša hudba je založená dosť na textoch a posolstve, ktoré v nich je, potrebujeme, aby to malo čo najväčší efekt. Cestou sa k nám pridali aj šikovné akrobatky z nitrianskeho „flyzone“, ktoré nám pomohli dotvoriť takú atmosféru, akú Divadlo Bláznov má.
Premiéru Divadla Bláznov ste odpálili 27. Júna 2014 v Starom Divadle Karola Spišáka. V januári tohto roku ste sa na tých istých divadelných doskách objavili po druhý raz. V čom bolo vaše predstavenie iné? Aké boli reakcie publika?
V prvom predstavení ešte nebol príbeh, iba nejaký sled obrázkov, nejaké to slovo, čo sa o druhom už povedať nedá. Bolo plné monológov medzi piesňami, pribudla postava Sofie, ktorá zanechávala rôzne odkazy & znamenia, bolo to prepracovanejšie.
Akým kľúčom ste vyberali ďalšie miesta pre Jamestownácke teatrálne koncerty? Kde všade ste už zavítali a kam vás kroky naopak ešte len povedú?
Zatiaľ sa to všetko len vyvíja a čaká nás ešte kus práce, no zatiaľ sme (dúfam) potešili Nitru, Bratislavu a Banskú Bystricu.
Vieme zo spoľahlivých zdrojov, že obľúbenou koncertnou destináciou kapely je Praha (ale aj česká republika ako taká). Aký je teda rozdiel medzi slovenským a českým fanúšikom?
Hm…ono je to ako kedy. Tak na obdobia. Niekedy hrávame viacej v Čechách, niekedy viacej tu. Praha…ooo, je magická, radi sa tam vraciame. A s tými rozdielmi, až také zásadné som si nevšimol, aj keď sa mi možno zdá, že českí fanúšikovia sú niekedy vďačnejší.
Prezraď niečo zo zákulisia. Ako sa darí albumu? Čo vaša hranosť v rádiách? Zmenilo sa niečo po afére so slovenskou hudbou v éteri?
Album sme vydali už pred rokom a pol, takže ten nie je aktuálny, snažíme sa zameriavať na ďalšiu tvorbu aj keď to išlo teraz pomalšie kvôli Divadlu Bláznov ale svitá na ďalší album a ten bude povedzme…trochu revolučne ladený…ale tak pssst…
Blíži sa leto, hudobníci ho prežívajú trošku inak. Čo vás čaká a neminie, čo je vašou tohtoročnou najväčšou výzvou. A čo je najväčším snom (možno aj momentálne nedotknuteľným)?
V lete hráme na Českých hradoch, čo je dosť lukratívna záležitosť a stráášne sa na to tešíme, veľká šanca. No a sny? Album roka je dosť nedotknuteľná téma? Hehe 🙂
Ktorá z vašich piesní je tvojou najväčšou srdcovkou?
No pre mňa osobne zatiaľ Nový deň je symbolom naozaj nového dňa, nádeje…
Zhrnuli sme leto, doterajšiu tvorbu kapely Jamestown, prezraď ešte čím je pre teba Divadlo Bláznov výnimočné?
Divadlo Bláznov je pre mňa výnimočné tým, že zhŕňa to, čomu sa venujem celý život, to čo trápilo aj mňa – je to umenie. Umenie života.
Autor: Eva Hrašková
Foto: Facebook
