Kovbojský klobúk, uhrančivý pohľad a príjemný hlas. Niektoré z nás hľadajú sympatických kovbojov v amerických filmoch a my máme jedného takého priamo na Slovensku. Allan Mikušek je bez pochýb najvýraznejšou osobnosťou domácej country scény. Pokorný chlap milujúci hudbu a vďačný za každého fanúšika nám predstavil svoju novú kapelu, aj plány do budúcnosti. Berte gitary, ideme sa rozprávať 🙂
Allan, kde si sa stratil? Bolo síce občas o tebe počuť, ale posledné CD si vydal v roku 2003. V roku 2006 si sa objavil ako hosť na cd Barbary Haščákovej a Richarda Rikkona. Plánuješ veľkolepý návrat?
Neviem či práve veľkolepý, ale určite s novou energiou, nápadmi, programom a hlavne pesničkami. Bude to trochu o niečom inom ako pred tými dvanástimi rokmi. Stále som to ja, len vynovený.
Vieme, že najbližšie koncerty odohráš s novou kapelou. Predstavíš nám ju?
Áno, mám úplne novú zostavu kapely zloženú z mladých, veľmi talentovaných ľudí. Gitary hrá Marian ,,Etko“ Radošovský, na basgitaru Juraj Adam, vokálov sa ujala Natália Mikušková a bicie hrá Peter Mikušek. Sú to muzikanti telom i dušou. Pri nich sa mám čo učiť aj keď sú o generáciu mladší. O to som radšej, že sme dali dokopy úžasnú partiu a super team, ktorému šéfuje naša managerka Zuzana Sklenicová.
Ako si sa dostal k týmto hudobníkom? Videl si ich niekde hrať a vybral si si ich cielene či ťa oslovili priamo oni?
No pri Petrovi a Natálii som od ich úplného začiatku, keďže sú to moje deti a chvála bohu niečo podedili po mne a mojej rodine. Hrajú a spievajú od útleho detstva a obaja dosiahli nemalé úspechy. Natália napríklad naspievala demo svojej pesničky v americkom Nashville, kde jej podklady točil gitarista so svetoznámej kapely The Beachboys a Peter s kapelou The Downhill vyhrali československú a následne celoeurópsku súťaž rockových kapiel. V tom čase hral v tejto kapele s Petrom aj Marian „Etko“ Radošovský. Už vtedy som si všimol jeho úžasných hráčskych a aj ľudských kvalít. No a Juro Adam bol k nám prizvaný ako záskok a som veľmi rád, že zostal. Som šťastný a poctený, že títo výborní muzikanti a ľudia tvoria náš team.
Prednedávnom si vydal nový singel „Košeľa“, ku ktorému už prebehlo aj nakrúcanie klipu. Skladbu si napísal ty, alebo máš okolo seba tvorivý tím?
Áno, singel Košeľa je už hotový a aj klip naň. Hudbu aj text som robil ja, ale ako pri všetkom, čo sa deje okolo mňa teraz je samozrejme prítomná aj kapela a dávajú do toho svoj iný, čerstvý pohľad. Predsa len majú iné pohľady a názory, čo je super. Človek sa učí celý život a treba ísť s dobou a trendami. Nemôžem a ani nechcem robiť tak, ako som robil pred štrnástimi rokmi. Ale stále som to ja.
Budeme ju počuť aj v rádiách?
Určite áno.
S kým momentálne spolupracuješ? Pohybujú sa okolo teba zvučné mená, alebo si producentom, skladateľom, hudobníkom aj managerom?
Je pár priateľov spevákov a muzikantov, s ktorými som v častom kontakte či už zo Slovenska, Česka ale aj z Poľska a Nashville-u v USA. Určite by som chcel s nimi spolupracovať a verím, že vzniknú spolupráce a duety. Momentálne som producentom svojho nového albumu ,,Som tu“, na ktorom sa priebežne pracuje. Pár pesničiek z neho sme už predstavili na koncertoch minulý rok. Management robí už Zuzana a som sťastný, že práve ona. Po roku skúsenosti a spolupráce s ňou si neviem a ani nechcem predstaviť spoluprácu s niekým iným. Je to tvrdá profesionálka.
Kde všade sa chystáte počas tohto roka koncertovať? Budú aj nejaké festivaly?
Určite áno. Treba sledovať ale web. Všetko bude na stránkach Allan Mikušek official facebook page alebo allanmikusek.com
A čo fanúšikovia? Zvykneš si s nimi v kluboch po koncerte vypiť alebo zahrať, prípadne ako dostávaš spätnú väzbu?
Keďže klubové hrania trvajú cca štyri hodiny aj s prestávkami, tak sa už po hraní veľmi nezdržujem. Ale určite sa porozprávam s ľuďmi. Spätná väzba väčšinou prichádza bezprostredne a je nádherný pocit, keď sa aj v klube po skončení koncertu diváci postavia a rozlúčia sa s tebou so standing ovation. Je to úžasný pocit.
Máš aj nejakú kuriozitu z koncertov?
Na jednom z koncertov v Poľsku som si počas pesničky všimol, že ľudia len nepočúvajú, ale aj spievajú. Poodišiel som od mikrofónu a oni spievali moje texty miesto mňa. To je úžasný pocit, že aj tam si obľúbili moje pesničky a poznajú texty. Zažil som tam aj to, že na moje koncerty neváhajú prísť aj z 500-700 kilometrov vzdialených miest. Je to úžasný pocit.
A čo alkohol počas koncertov? Máš v kapele decká. Prekusneš už aj podobné záležitosti?
Alkohol u mňa v kapele je povolený, ale až po koncerte, keď je už kľud a hotovo. Keďže sme všetko rozumní ľudia a len konzumenti, tak aj alkohol len v malej miere.
Si najpopulárnejším country spevákom na Slovensku a napriek tomu si na istý čas prestal produkovať. Možno si ľudia u nás myslia, že tento štýl nie je až tak žiadaný, avšak za veľkou mlákou boduje napr. taká Taylor Swift, miláčik Ameriky, alebo Carrie Underwood. Obe sú mimochodom populárne aj u nás. Čo hovoríš ty na podanie country v ich prevedení?
Priznám sa, že ich poznám iba podľa mena. Skôr poznám prácu Jasona Aldeana, Keith Urbana, Garth Brooksa alebo Tima McGrawa. Americká terajšia moderná country music je úplne niekde inde ako tá ,,naša“. Ja inklinujem k tej americkej. Je to počuť aj v mojich nových pesničkách. To čo som robil predtým je v Amerike chápané ako classic country music.
je nádherný pocit, keď sa aj v klube po skončení koncertu diváci postavia a rozlúčia sa s tebou so standing ovation.
Nezamýšľal si sa aj ty urobiť podobné skladby, ktoré sú masové, rádiové hity a predsa country?
No o to som sa pokúšal vždy a myslím, že sa mi to aj darilo. Napr. Pesničky Hviezda na tričku, Čo o mne vieš, Skúšam a podobne.
Počas svojej kariéry si spolupracoval s mnohými hudobníkmi. Kto je taký tvoj nesplnený sen?
Je ich veľa. Napríklad sme sa dohadovali s Karlom Černochom, že by sme spolu mohli naspievať duet. Bolo to už bohužiaľ v dobe, kedy Karel bojoval s chorobou v pokročilom štádiu a nepodarilo sa to uskutočniť. Tak isto ma mrzí, že napriek tomu, že aj keď som robil predskokana svetovej legende Johny Cashovi v Paláci kultúry v Prahe, na ktorý si ma sám vybral z mnohých kapiel, nebolo mi zo strany usporiadateľa umožnené stretnúť sa s ním osobne a poďakovať mu.
Píšeš skladby aj pre iných interpretov či sa venuješ výhradne vlastnej produkcii?
Momentálne sa venujem len vlastnej produkcii, ale mám dohodnuté práce aj pre iných interpretov.
Čo má Allan nové? Frajerky, autá, kone?
No koníka mám jedného. Momentálne ho trocha zanedbávam pre moje vyťaženie, ale snažím sa mu to trocha kompenzovať.
A čo tie ženy? Aká má u teba šancu? 🙂
Aká žena má u mňa šancu? Len jedna. Haha
Čo ti na žene najviac imponuje? Ak je hudobníčka a pred spaním ti zahrá na gitare alebo uvarí poriadny Segedín?
Na žene mi najviac imponuje, keď sa s ňou dá hlavne rozprávať o čomkoľvek a rozumiem si s ňou.
Vieme o tebe, že sa vo svojom voľnom i pracovnom čase venuješ koňom. Pomáhate malým deťom, máš jazdeckú školu alebo o čo vlastne ide?
Nie. Venoval som sa natural horsemanship-u (prirodzená komunikácia s koňom). Je to vlastne dorozumievanie sa ich rečou. Ale to len ako hobby, aj keď som mal to šťastie pracovať s mnohými koníkmi, ktoré majitelia nevedeli úplne zvládnuť. Je to úžasná skúsenosť.
Kde hráš radšej. V kluboch, či na veľkých pódiách?
Každý priestor má svoje čaro. Záleží hlavne na tom, ako a či preskočí iskra a energia. Väčšinou sa to podarilo a bolo jedno na akom pódiu.
A teraz otázka na telo! Nechýbajú ti dlhé vlasy?
Vôbec nie. Naopak. Je pravda, že keď som sa išiel dať ostrihať ku kamarátke, tak som sa cítil všelijak a aj ona pustila slzu. Ale akonáhle boli vlasy dole, tak som sa cítil, ako keby som bol minimálne o sto kíl ľahší. Hneď som sa s tým stotožnil.
Máš nejaký odkaz pre naše čitateľky? 🙂
Veľmi sa na vás všetkých teším na našich koncertoch a dúfam, že si každý nájde tú svoju pesničku aj na mojom novom albume ,,Som tu“. Stále SOM TU, priatelia. 🙂
Foto: Marek Martínek
