Kto by nepoznal českú kapelu Divokej Bill, ktorá svojimi pesničkami vygraduje nejeden festival či klub aj na Slovensku. V rámci ich akustického turné v našej krásnej domovine sme sa s nimi stretli a vyspovedali ich. Musíme povedať, že chalani sú skutočne vtipní a šarmantní a podarilo sa nám zistiť aj to, čo by si so sebou zobrali na opustený ostrov :)
Po takmer roku prichádzate so svojim novým turné opäť aj na Slovensko. To sa vám u nás tak páči?
Roman: No tak to určite áno, radi hráme koncerty na Slovensku.
A zaujímajú vás aj slovenské ženy alebo už nežijete takým voľnejším životom- drogy, se*, rock´n roll?
Roman: My tak žijeme, len sa to nevraví :)
Osobne som vás prvýkrát videla asi pred 10 rokmi na jednom festivale a tam po vás ženské celkom šaleli. Ako to s nimi funguje teraz, dostávate nejaké návrhy?
Roman: Jasné, stále sú návrhy, len to berieme inak, čím sme starší.
A reagujete na ne?
Roman: Väčšina, ktorí sme zadaní, na to reagujeme v rámci slušného vychovania a tí, čo zadaní nie sú to využívajú naplno. Čo sa stane na Slovensku, to na Slovensku zostane:)
Vašek prezradil, že sa tešíte na odlišnú slovenskú atmosféru. V čom sú teda slovenskí fanúšikovia odlišní od tých českých?
Adam: Príde nám to, akoby sa u vás dokázali ľudia viac odviazať na koncertoch. Ale ono je to aj o tom, že čím ideš viac na východ, aj ľudia sú takí horlivejší a akoby si viac vážili, že sme tam prišli. Napríklad Praha a Bratislava sú akciami presýtené, ale keď prídete niekam na dedinu alebo do menšieho mesta, u nás na Moravu a u vás na východ, trebárs do Košíc, tak je to úplne iné.
Čiže je to už iba o tom „pretekaní sa“, kto dá viac?
Roman: Áno, my to tak cítime tiež. Teraz sme hrali napríklad v Lucerne dva výborné, vypredané koncerty za sebou , úplne skvelá atmosféra, no niekedy to tak proste príde. P. Donutil je veľký herec, ktorý hrá aj inscenácie v malých mestách a sám hovorí presne to, čo my, že v malých mestách si ťa ľudia vážia a prídu si ťa doslova užiť. Na kapelu sa prídu zabaviť, napiť, stretnú sa s kamarátmi..
Keď počas koncertu sledujete ich reakcie, na ktorú vašu skladbu sa chytajú Slováci najviac?
Adam: Na tie zaručené pecky ako „Plakala“, určite ide o pesničky, ktoré prešli médiami.
Hráte radšej v klube, na festivale alebo skutočne veľké koncerty?
Adam: Všetko má svoje pre a proti. Na festival prídeš, nazvučíš a zahráš, kdežto na samostatný koncert vonku musíš prísť poobede, vyvinúť nejakú aktivitu, niekam sa premiestniť, zložito nazvučiť, dlho čakať a odohrať. Kluby sú zas dobré v tom, že máš ľudí blízko pri sebe a sú na teba viac napojení.
Roman: V kluboch hráme radi. Keď robíme napríklad svoje vlastné turné, po odohraní ideme do daného baru, ktorý sa nezatvorí a zabávame sa spolu s ľuďmi. Veď prečo by sme boli vzadu. Ideme medzi ostatných a keď je dobrá nálada, nepokračujeme ďalej a prespávame, tak sa vezmú gitary a hrá sa ďalej. Pre tieto veci sa oplatí hrať.
Ževraj sa tešíte aj na rezeň a ryžu s hranolkami. U vás sa také nejedáva?
Roman: Hmmmm, rezeň s ryžou, to je skvelé. Prednedávnom som si to robil doma.
Adam: Hranolky sú v pohode, ale tá ryža nás raz zaskočila, keď nám ju priniesli. Tá kombinácia je zvláštna- suchá ryža s rezňom, u nás to nie je :)
Máme u nás ešte niečo, čo obľubujete, no u vás to nenájdete? :)
Roman: Medvede.
Čo hovoríte na slovenské dievčatá?
Adam: Všetci sme Slovania, tak super.
Sú odvážnejšie než tie české?
Roman: Na východe áno.
Zvyknete sa pred, resp. počas koncertov povzbudzovať aj nejakým tým alkoholom?
Adam: Zásadou je, kto chce opitý hrať, musí opitý cvičiť :)
Aha, čiže máte potom pestré skúšky! Koľkokrát za týždeň zvyknete skúšať?
Roman: Dvakrát
V jednej svojej pesničke spomínate aj haš. Takže aký je váš vzťah k mäkkým drogám?
Roman: Kladný
Adam: Ľahké drogy sú v pohode
Roman: Ten kto si zahúli urobí oveľa menej škody ako človek, ktorý vypije fľašu tvrdého, podľa mňa.
A čo teda pije kapela Divokej Bill? Whiskey, vodku..
Roman: No my pijeme väčšinou škótsku. Inak sa u nás pije pivo, vodka, slivovica a havana.
Teda nie borovičku- pomstu z lesa?
Adam: Ja sa s borovičkou veľmi nekamarátim. Keď som mal asi 14 rokov, tak jeden môj kamarát priniesol tento skvelý „mok“ a netuším, ako som sa dostal domov a kde všade som si odpočinul.
Pripravované turné je k vášmu najnovšiemu albumu „Divokej Bill – G2 Acoustic“, z ktorého pochádza aj singel Vstávej. Aktuálne už úspešne boduje v českých rádiách. Nemyslíte si však, že s našimi rádiami je to trošku ťažšie? Predsa len českú hudbu nehrajú, bohužiaľ, až tak často.
Začínajú nás hrať vo väčšej miere špecializované rockové rádiá, ale rokujeme aj s univerzálnymi a pomaly sa pracuje na tom, aby sa to zmenilo.
Vy sa orientujete v slovenskej hudbe? Máte nejakého favorita?
Adam: Napríklad Vašek má rád Živé kvety..
Roman: Určite kapela Polemic..
A globálne máte radi akú hudbu?
Adam: Ja trebárs počúvam vo veľkej miere hip hop a inak to, čo ma aktuálne chytí. Naposledy to bola Katy Perry.
Roman: Ja mám napríklad Princa. Hudobník by mal mať inšpiráciu aj z iných smerov. Mám rád aj Jamiroquaia, Ettu James a v celom období okolo rokov, kedy spievala je veľké množstvo výborných muzikantov, Foo Fighters.. Tým, že každý člen v kapele počúva niečo iné, učí ťa rôznym štýlom a ukazuje umelcov, na ktorých by sme inak možno ani nenatrafili.
A keď hráte na tých festivaloch a prídete skôr, pozriete si aj nejaké začínajúce kapely, ktoré následne možno aj oslovíte na spoločný projekt keď sa vám páčia?
Roman: My sa práve chodíme pozerať.
Adam: Väčšinou to tak robíme, že si vyhliadneme nejakú kapelu alebo má niekto nejaký tip a radi pomôžeme s ich prezentáciou. U nás to bola napríklad kapela „Jelen“ a myslíme si, že majú veľký potenciál.
Kde všade, resp. pri čom sa teda viete poriadne odviazať?
Roman: Myslíš napríklad, keď sa hrabem doma v záhone?
Adam: Mňa napríklad baví jazdiť rýchlo autom alebo na lyžiach.
A naopak, aká činnosť vás dokáže unudiť na smrť?
Adam: Ja sa nenechám nudiť. Ak ma niečo nebaví, idem preč
Už ste spolu 16 rokov. Mali ste za toto obdobie medzi sebou aj nejaký väčší konflikt?
Roman: Hádky boli a budú vždy, ale nikdy to nebolo také, že by sme sa o dve hodiny napotľapkali po ramene a nehovorili si, že je všetko OK.
Vedeli by ste to ustáť, aj keby ste sa len v tejto zostave ocitli na niekoľko mesiacov na opustenom ostrove?
Roman: A vieš, že by to možno bolo skvelé?
Čo by ste si naň museli vziať jednoznačne so sebou?
Roman: Ja by som si zobral nôž, to je základ.
Čiže žiadne gitary, cajon, nič.. iba nôž..
Roman: Hovoríš na pustom ostrove, čo tam budem robiť s gitarou? Potrebujem mesiac prežiť! Potrebujem „kudlu“, aby som mohol zabiť nejaké jedlo, aby som si ho mohol uvariť, musím mať oheň a urobiť si prístrešok a ako to mám urobiť bez noža? To je základ :D Ale vezmi si. Je nás osem a ja sa stavím, že ak pôjdeme všetci na opustený ostrov, tak presne viem, že ja si zoberiem nôž, Adam, Štepán a Pecan tiež niečo praktické, Vašek si vezme gitaru! A tá bude prvá vec, čo pôjde do ohňa! Jack si určite zoberie niečo na varenie a Marek tak príde len tak s otázkou: „A čo tu akože budeme robiť?“
Za čím by vám bolo najviac smutno? Za intímnosťami?
Roman: Tak mám kamarátov, veď sme tam iba mesiac :D
Keď sme už pri tej súloži, ako dlho by ste bez nej dokázali vydržať?
Roman: Dlho nie, no.. neviem, ešte som to neskúšal. No keby som bol na opustenom ostrove, asi by som to vydržať musel aj keby som tam bol s celou kapelou.
Koľkí z vás už majú doma už aj svoje vlastné rodiny? (Pociťujete aj nejaké obmedzenia v porovnaní so slobodnými kolegami?)
Roman: 5! Alebo päť má deti.
Adam: Ale obmedzenia- ťažko povedať. Ohľadom detí určite nie, oni sú radosť a skôr som ich príchodom prehodnotil veľmi veľa vecí. Už nebazírujem na kravinách, dnes mi prídu úplne povrchné.
Teda, deti sa pre vás stali prioritou?
Adam: V podstate áno. A to, za čím som sa naháňal predtým nie je vôbec dôležité.
Keby ste mohli vrátiť čas, čo by ste vo svojom živote radi zmenili?
Roman: Nie, nikdy by som nemenil vôbec nič. A to je základ, pretože všetko čo sa stalo ťa ovplyvňuje a preto sú naše pesničky také, aké sú.
Viac info o kapele divokej bill, najdete aj na www.divokejbill.cz a ich fanpage.
Foto: archív kapely Divokej Bill
