Pomaly sa s Dušanovým príbehom dostávame k vyvrcholeniu. Samozrejme, k tomu čitateľskému 🙂 Verné čitateľky ho už dobre poznajú, vedia o jeho športových úspechoch, vedia ako vyzerá jeho tréning aj bežný deň, vedia aké ženy sa mu páčia a naopak, aké ho iritujú. Presne o 10 dní odlieta do slnečnej Californie, kde ak neovládne Spartan Race, tak ovládne minimálne svet modelingu.
Pred pár dňami zažil svoje ,,tenkrát poprvé“. Bežal prvýkrát beast, teda viac ako 25km. Podľa jeho slov tam čiastočné obavy boli, ale jeho druhé ja ho upokojovalo, nakoľko mal dobre postavený tréning a správne to využil. Vyskúšal pár nových ,,vychytávok“, ktoré sa osvedčili a pretek sa podaril. V Tatranskej Lomnici si organizátori pre súťažiacich pripravili viac ako 30 km trať, s 36 prekážkami. Vertikálne prevýšenie bolo niečo cez 1200m, teda žiadne peklo. Vďaka množstvu zahraničných pretekárov bola na pretekoch cítiť akási ,,svetovosť“. To len potvrdzovalo skutočnosť, že išlo o špeciálnu udalosť a pre drvivú väčšinu zo súťažacich, to bol vrchol sezóny.
A aké sa na preteky pozerá Dušan Zapalač?
Mal si nejaké očakávania? S akým pocitom si stál na štarte?
Na štarte som stál s pocitom, aby som stihol dožuť banán, než dobehneme do prvej vodnej prekážky. Teraz vážne – popravde som si to šiel hlavne užiť, vyskúšať už spomínanú taktiku, podchytiť kŕče a vyskúšať zopár ,,vecí“, ktoré mám pripravené do Ameriky. Na štarte som si hovoril, že dobehnúť s pocitom dobre zvládnutého preteku, okoreneným umiestnením do TOP 5, by bolo skvelé. Avšak moja hlava vzadu kričala – dnes sa chcem pozrieť na bedňu! S odštartovaním som vypol a šiel si užiť pretek.
Je pravda, že počas aktívneho pohybu sa vyplavujú endorfíny, ktoré sú zodpovedné za pocit šťastia? Vysvetli nám, športovkyniam jedine v nákupnom centre, zažívaš niečo podobné?
Hlavne svojím pohybom v horách a samozrejme aj každým iným pohybom zažívam zhruba rovnaké pocity, ako keď si kúpite nové ,,Louboutinky“ alebo kabelku od Korsa, akurát pri tom toľko nekričím, ale len sa mlčky kochám a čerpám energiu. Asi tak 🙂
Už to môžeme povedať, vyhral si a nechal si za sebou viac ako 2000 bežcov! Aké endorfíny boli v tvojej hlave vtedy?
Asi také, ako keby ste si tých Louboutiniek a Korsových kabeliek kúpili dve tatrovky a k tomu si zdarma dali ďalší kamión šatníku Carrie zo Se*u v meste.
Zaznamenal si po tejto výhre nárast fanúšičiek? Už sa ti hádžu pod nohy?
Áno! Teraz ich už nestíham prehadzovať vidlami, kúpil som si bager. Haha. Kdeže! Čo bláznite? Ja fanynky nemám, aspoň o žiadnej neviem. Jediné, o ktorých viem, sú mamka, babičky, tety a sesternica.
Ako prebieha víťazná oslava u športovca? Ešte tvrdším tréningom?
Oslávil som to predĺženým pobytom v Tatrách u brata a švagrinej. Stihol som potrebnú regeneráciu a pár desiatok kilometrov v horách. Oslava bude možno až na konci sezóny, keď sa pozriem naspäť a budem si môcť povedať, že oslava je na mieste.
PS: Ak nejaká oslava bude, pozývam každého čitateľa na rumovú pralinku a kelímok vody. Seeya!
Dušan teda nemá fanúšičky, a nemal ani poriadnu oslavu. Chudák chlapec. Návrhy na bujaré oslavy hore bez, s rumovými pralinkami, banánmi a sushi sú teda vítané. Záujemci, hláste sa 🙂
Prečítajte si tiež:
Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť prvá
Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť druhá
Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť tretia
Dušan Zapalač – cesta za svojím snom, časť štvrtá
