V prúde denného života si takmer všetci stanovujeme nejaké ciele. Krátkodobé, dlhodobé, malé, veľké. Niektorí ich považujeme za sen alebo máme v hlave jasný plán, ako si vydláždiť cestu k vytúženému bodu v živote. Ak sa nám ho podarí dosiahnuť, zažívame radosť, úspech, šťastie aj hrdosť. V objatí eufórie sa bežíme rovno pochváliť svojmu najbližšiemu človeku, potom celej rodine, priateľom, píšeme status na sociálnych sieťach, spievame o tom susedom, usporiadame párty…?
Aj keď dnes už ľudia zvyknú zdieľať s kadekým naozaj kadečo, ak ide o úspechy, zrazu nám zabliká výstražné svetielko a začneme v sebe živiť tajomstvo. Aj vy si nechávate svoje úspechy nejaké to obdobie radšej len samy pre seba?
Programy v nás
Ak sa len pozriete na tú najkrajšiu vec, akou je tehotenstvo, spomeňte si z vlastnej skúsenosti, ak ste rodič, ako dlho ste čakali s radostnou správou, než sa ju dozvedelo vaše okolie? Najradšej by ste sa pochválili každému okoloidúcemu, ktorý vám uvidí v očiach to šťastie, no radšej ste sa dohodli s najbližšou rodinou, že prvé kritické mesiace si ju uchováte len medzi sebou. Navyše, vaša stará mama vám už stihla porozprávať o možnom zarieknutí zdravia nenarodeného dieťatka. Alebo, nedajbože, by mohol byť v okolí niekto, kto vám dieťa nepraje, a tak by ste oň mohli prísť. A aj napriek tomu, že ultrazvuk ukazuje tlčúce srdiečko rastúceho plodu, všetky testy dokazujú, že sa rodí nový život, jednoducho si ešte nejaký ten týždeň zakážete tešiť sa z niečoho, čoho sa obávate, že môže byť ľahko preč.
Mohli by sme menovať celé spektrum vecí od pracovných úspechov až po banality odpozorované z bežného života.
„Prečo si im povedal, že ideme na dovolenku? Ešte sa nám tam prihodí niečo zlé.“
„Nehovor všetkým, že kupujeme nové auto, lebo…“
„Nedávaj tie fotky na sociálnu sieť, lebo….“
„Je piatok trinásteho, preboha, čo sa mi zasa stane?“
„Nechváľ sa povýšením celej rodine lebo…“ „
„Nehovor, že ti liečba zabrala, lebo prestane fungovať…“ …
Našli ste sa v niektorej z týchto viet? Chápeme, ľudia vedia byť aj zlí, je prirodzené, ak každému neveríte či o niekom pochybujete, no neoberáte sa takýmto zmýšľaním o svoje šťastie? Svoj názor má na to aj slovenský psychiater Michal Patarák: „V extrémnych prípadoch je poverčivosť posilňovaná individuálnymi osobnostnými vlastnosťami a môže viesť až k vyhýbavému správaniu, čo už môže narúšať bežný život človeka a kradnúť mu slobodu.“
A pre takých extrémistov, ktorí si napríklad obhrýzajú nechty, keď sa blíži piatok trinásteho, je tu jedna potešujúca správa, ktorú potvrdila známa poisťovňa Generali: „Za posledné tri roky sa v priemere denne stalo 278 poistných udalostí. Na piatky trinásteho pripadá v priemere len 273 poistných udalostí, teda o čosi menej ako v bežný deň. Štatistiky našej poisťovne teda poverčivosť ľudí o „nešťastnom“ piatku trinásteho nepotvrdzujú.“
Ľudská poverčivosť pochádza z viacerých zdrojov – z doby v ktorej žijeme, z výchovy, ktorá nám dala do hlavy isté programy, z ľudí v našom okolí, ktorí nás ovplyvňujú, či zo závisti, ktorou kypí viac a viac ľudí. Dávame si pred seba často náročné ciele, za ktorých dosiahnutím je veľa námahy, stresu, malých neúspechov, vrások, sĺz a času. Možno preto sa v nás rokmi nahromadilo viac strachu, obáv a neistoty.
Účinná pomôcka v každom z nás
Ak chcete vaše vnútro zbaviť tohto nepríjemného bloku, nájsť stratenú istotu, skúste ísť na to metódou objavenia svojho vnútorného dieťaťa. Používajú ju tiež psychoterapeuti, hypnoterapeuti a nájdete ju najmä v jóge a tradičnej čínskej medicíne. Pokúste sa niekedy v mysli vrátiť do čias, keď ste boli malými deťmi, tzv. nepopísaným papierom. Ako ste sa cítili, keď ste nepociťovali ani ten najmenší strach spontánne vysloviť celému svetu akúkoľvek vašu radosť, emóciu či postoj? Vo vašom vnútri vládla sloboda, pokoj a najmä šťastie. Ako deti sme verili, že môžeme všetko, čo len chceme. Pripomeňte si ten pocit.
Zdroj: Topky, Financnahitparada | Foto: Pixabay.com
