Láska je strašne komplikovaná. Súhlasíte? Alebo vy to máte jednoduché? Našli ste toho pravého, navzájom ste sa do seba zamilovali a odvtedy žili šťastne až naveky vekov? Tak to vám gratulujeme. Žijete rozprávku, ktorú vám môžeme len tíško závidieť. A čo my ostatné? My, čo žijeme život a nie rozprávku? Akú lásku zažívame my?
Lásky sú všelijaké. Krátke, dlhé, letné, platonické, spaľujúce, vášnivé, zničujúce, trpiace, dobroprajné, žiarlivé, majetnícke, mlčiace, kričiace, tajné či neopätované. A ešte možno aj celoživotné, no k tým sa vyjadrovať nebudeme, takí optimisti zasa nie sme. V dnešnej dobe je nájsť skutočnú lásku naozaj veľmi vzácne. Svet je zlý, sebecký, skazený, no predstavte si, predsa v ňom vieme nájsť dobro. Predsa sa vieme zamilovať. A čo spravíme potom? Lásku zničíme. Pošliapeme, odkopneme, zahodíme, zadusíme, zabijeme. A prečo? Dôvodov je nespočetne veľa, každý si nájde ten svoj, len aby mohol zutekať, skryť sa pred svojimi citmi a zabudnúť. Poznáte to: ,,Nie som pre teba dosť dobrá, ešte nie som pripravená, ešte si chcem užívať, na rodinu mám ešte čas, ešte sa nechcem vydávať, a čo kariéra?, chcem cestovať, chcem si nechať voľné možnosti, hľadám niekoho iného, vieš, ty ma miluješ viac ako ja teba…“ a bla bla bla.
Často sa vlastných citov zľakneme, a preto to radšej ukončíme skôr, ako nám ten druhý ublíži. Ak niekoho milujeme, dávame mu silu zničiť nás. Nechceme byť zranené, nechceme byť odmietnuté, nechceme, aby nás tá láska zničila. Jednoduchšie je ujsť a neinvestovať do nej zbytočný čas a energiu. Áno, to je jednoduché. To je zbabelé. A čo tak lásku pestovať? Čo tak ju polievať a nechať ju rásť? Čo tak dať milovanej osobu so silou zničiť nás aj dôveru, že to neurobí? Čo tak žiť v rozprávke…..“A žili spolu šťastne až do smrti.“
No dnes nie! Dnes sa to asi naozaj nedá. Dnes nás už nevydajú v 16. a neostaneme s jedným mužom do konca života, pretože v minulosti rozvod neprichádzal do úvahy. Dnes sa už pokazené veci neopravujú. Dnes sa vyhodia a kúpia sa nové. Dnes sa na vzťahoch nepracuje. Dnes sme spolu, kým nám je dobre. Keď nám už dobre nie je, dovidenia a zbohom. Ideme ďalej, neotáčame sa a hrdo si ďalej žijeme svoj život. Áno, hrdosť je častým smrteľným úderom pre lásku. Sme veľmi hrdé! A nielen my. Aj muži! Kvôli hrdosti milovanej osobe nezavoláme, nenapíšeme, nepovieme, čo cítime. Dnes sa dvoreniu hovorí doliezanie. Dnes sa prejaveniu citov hovorí slabosť. Dnes už milovať niekoho nie je moderné.
Dnes máme kopec možností a túžob. Dnes chceme kariéru, chceme cestovať, zabávať sa, mať divoký se*, dobre vyzerať, byť večne mladé, byť obdivované, žiadané, chápané, vypočuté, poľutované, podporované, rozmaznávané… a to všetko nájsť u jedného muža? Nemožné!!! U jedného máme toto, u druhého tamto, u tretieho hento… skáčme od jedného k druhému až nám nakoniec nevyhovuje ani jeden z nich a presedláme na tretieho, štvrtého, piateho… Milovali sme aspoň jedného? Asi áno. A prečo s ním neostať? Prečo neustále hľadať? Veď aj tak ideálneho nikdy nenájdeme. Prečo neupustiť z našich nárokov a nepostaviť na piedestál najvyššej priority lásku? Veď to je najviac, či? Láska je všetko. Láska je aj muž, ktorý vás miluje, tak prečo ho nemilovať tiež? Prečo ho opúšťame pri prvých problémoch či kvôli inému? Prečo to radšej nevydržíme, neopravíme a nezamilujeme sa do neho ešte raz?
Sme tvrdé emancipované ženy! Máme svoje ciele, sny a pevne sa na ne sústredíme a nasledujeme ich. Robíme všetko preto, aby sme uspeli. Neváhame tvrdo pracovať, neváhame vzdať sa spánku, tvrdo sa biť, podrážať kolená, obetovať všetko, vytrvalo utekať a dostať sa tam! A čo sme kedy urobili pre lásku? Čo sme obetovali? Áno, sme silné ženy! Ale priznajme si! Keď si pozrieme romantický film, ako napríklad Titanic alebo Zápisník jednej lásky, kde je láska silnejšia ako spoločenské konvencie, čas, priestor či sľub. Kde sú hrdinovia ochotní obetovať pre lásku všetko. Urobiť pre lásku všetko. A ešte viac! Alebo keď si vypočujeme romantické piesne. Uznajte! Plačeme ako malé dievčatká. Snívame ako malé dievčatká. A pritom si možno ani neuvedomujeme, že aj my máme osudovú lásku na dosah, ale sme to práve my, ktoré sa jej dobrovoľne vzdávame a ani o tom nevieme. Prestaňme snívať, otvorme oči a začnime si všímať veci okolo. Láska nám možno ide oči vypichnúť a my sa zadubene snažíme o iné veci v živote a na lásku stále čakáme. No len aby sme sa nakoniec dočkali a nepremeškali!
Foto: pixabay.com, pixels.com
