Zažívate to aj vy? Neustále do vášho života prichádzajú noví muži, no ten pravý akoby stále nechodil? Sú milí, zlatí, úprimní, cieľavedomí, charizmatickí, vtipní – jednoducho povedané, stelesňujú obraz dokonalosti, no aj napriek tomu pri nich stále necítite to, čo očakávate. V čom je teda chyba?
Častokrát sa pýtame samých seba: ,,Je chyba v nás, v ňom či v dobe, v ktorej žijeme? Dotlačila nás spoločnosť k takým predstavám lásky, ktoré možno ani neexistujú? Sú naše sny nereálne? Alebo stále očakávame niečo viac a vlastne ani nevieme čo?“ Odpovede na tieto otázky neraz zaplavujú našu myseľ a my sa vtedy cítime úplne bezmocné a sklamané. Prvý krok, ku ktorému sa zmôžeme, je hľadanie chýb v sebe samej. No je skutočne chyba len v nás alebo sa doba naozaj tak zmenila a muži už nie sú tými čo bývali?
Chyby
Najčastejšou chybou, ktorej sa my ženy pri nefunkčnosti vzťahu dopúšťame je, že žijeme v predstave vlastného zlyhania. Samé seba presvedčíme o tom, že my sme tie, ktoré robia chyby, my sme tie, ktoré sa dopúšťajú omylov, my sme tvorcami neúspechu nášho vzťahu a samy si ničíme všetky partnerstvá. Nielenže si tieto hlúposti namýšľame, my v to dokonca veríme! A čím viac v to veríme, tým viac nás okolnosti presviedčajú, že je to tak. Uvedomte si však, že vy nie ste ,,vládcom sveta“, nie ste tou, ktorá riadi ľudí a realitu okolo vás. To, čo sa vám v živote stane, je ovplyvnené osudom. Jednoducho to tak malo byť. Každá osobnosť disponuje určitými chybami, avšak prijmite fakt, že práve tie vás robia ľudskými. Verte či nie, viac sa na svete darí jedincom, ktorí si svoje nedostatky síce uvedomujú, ale ich neriešia. Nedovolia, aby ich v živote ovplyvňovali, ba dokonca vystupujú pred inými tak, akoby žiadne chyby ani nemali. A to je to správne myslenie! Ak sa presvedčíte o tom, že síce chyby máte, ale ste s nimi vyrovnaná, už nikdy nebudete pociťovať vinu za nič, čo sa vám v živote stane. Všetko vo svojom živote budete prijímať tak, ako to je.
V poradí druhou najčastejšou chybou v našom ženskom svete je náš myšlienkový pochod: ,,Prečo si vždy pritiahneme k sebe len to milé, pozorné ,,dobráčisko“, ku ktorému vlastne nič necítime? Prečo nemôže prísť ,,ten pravý“, ktorý ,,zmení náš svet“ a zažijeme to, čo sme nezažili? A prečo ten milý a dobrý nemôže byť zároveň ,,ten pravý“?“ Nuž, odpoveď je ľahká. Nemôže ním byť, pretože svoje city nedokážeme ovládať. Jednoducho to nejde. Avšak to najdôležitejšie, čo musíme spraviť je prestať to riešiť a zbaviť sa pocitu očakávania. Iba vtedy to skutočne príde.
Očakávanie vs. realita
My, ženy, sme stvorenia, ktoré stále od niečoho alebo niekoho čosi očakávajú. Je to proste nezvratný fakt. Upečieme milému tortu a čakáme, že ňou bude ohúrený. No vytriezvenie príde už v prvej sekunde našej prezentácie, kedy sa náš drahý zmôže len na obyčajné ,,ďakujem.“ U nás to v momente vyvolá sklamanie a prvé riešenie, ktoré v tej chvíli prichádza je, že mu začneme klásť neskutočne veľa otázok, ktoré by ho mohli dotlačiť aspoň k akému-takému viacslovnému vyjadreniu. No, bohužiaľ, márne a my sa cítime ešte horšie. Lenže chlapi sú chlapi a tí svoje emócie prejavujú skutočne len málokedy. A tak po veľkom očakávaní nasleduje trpká realita sprevádzaná ,,ľahostajnosťou“. Predstieranou ľahostajnosťou, pretože my sa v tej chvíli snažíme len samé seba presvedčiť, že je nám to jedno, i keď skutočnosť je niekde úplne inde.
Áno, poviete si: ,,veď to je len koláč…“, ale v skutočnosti ani nejde o ten koláč, ale o to, že naše očakávania vystriedali pocity sklamania. A rovnako to chodí aj pri spoznávaní mužov či hľadaní vzťahu.
…STÁLE VERÍME NA TÚ ,,PRAVÚ“ LÁSKU, O KTOREJ ČÍTAME V MNOHÝCH KNIHÁCH…
I keď to možno niektoré z vás poprú, stále veríme na tú ,,pravú“ lásku, o ktorej čítame v mnohých knihách, vidíme ju vo viacerých filmoch či o nej počúvame v množstve piesní. Každá snívame o tom, že sa náš vzťah bude aspoň z drobnej časti podobať na ten romantický obraz, ktorý nosíme vo svojich myšlienkach už od detstva. Avšak realita, v ktorej žijeme a ktorá nás obklopuje, sa nás snaží dotlačiť k vytriezveniu, k zloženiu si tých ružových okuliarov a dokázať nám, že predstavy nikdy nemôžu byť reálne. My sa s tým postupom času aj zmierime, pretože ak tá ,,iskra“ a vzrušenie stále neprichádza, my svoje vedomie presvedčíme, že nič ako ,,pravá“ romantická láska neexistuje. Že je to len ilúzia vytvorená v našej mysli.
Uspokojenie sa s minimom
,,Vytriezvenie“, ku ktorému dospejeme, nás ale šťastnou ani z ďaleka nespraví. Prečo? Pretože sa v nás usadí sklamanie zmiešané so skutočnou ľahostajnosťou. Zároveň sa spustí aj lavína našich najväčších omylov, ku ktorým nás privedie veta: ,,Ak nemôžem zažiť tú naozajstnú lásku, tak si nájdem aspoň niekoho, s kým mi bude dobre, kto bude ku mne milý, dobrý, pozorný a pri kom sa nebudem báť bolesti, strachu a sklamania.“
Nastáva rezignácia a naša myseľ začne pracovať v núdzovom režime. Odrazu sa pristihneme premýšľať, akí muži sa nachádzajú v našom okolí, koho nového sme spoznali a začneme vyhodnocovať, či sa medzi nimi nenachádza nejaký potencionálny kandidát na vzťah. Ak nie, vhupneme do víru nespočetného množstva stretnutí, zoznamovaní, spoznávaní, zoznamovaní, ďalších spoznávaní, a tak to pôjde dokola. V momente sa ocitneme v stave, kedy si môžeme vybrať z dvoch možností: buď si niekoho predsa len vyberieme, alebo ostaneme opäť samy vo viere, že ,,ten pravý“ ešte len príde.
V prípade, že sme si zvolili prvý variant, určite to bude ,,Pán Dokonalý“, ktorý síce spĺňa naše ,,ideálne“ nároky, avšak citovo nás vôbec nenaplní. Áno, budeme sa pri ňom cítiť ,,spokojne“, teda sa o tom budeme snažiť presvedčiť samu seba, no v skutočnosti sa budeme cítiť ešte osamelejšie. A prečo? Lebo náš ,,Pán Dokonalý“ bude robiť všetko správne. Bude sa správať správne, bude nám hádzať celý svet k nohám, no jediné, čo sa mu nikdy nepodarí, je prebudiť naše city a vyvolať emocionálnu explóziu, ktorá rozbúši srdce a zaleje vnútro citovou rozkošou. Náš vzťah bude dokonalý aj nedokonalý zároveň. Všetko bude prebiehať úplne harmonicky, pretože náš priateľ sa o to bude po celý čas snažiť, dokonca aj hádky s nim budú ,,dokonalé“. Dokonalé natoľko, že sa vyriešia akoby šibnutím čarovného prútika. Avšak chceme naveky zablúdiť vo vzťahu, ktorý je nenahraditeľný len naoko a bez akejkoľvek vášne?
Istota vs. nádej
,,Večné zablúdenie“ v nás vyvolá už spomínaný falošný pocit uspokojenia a my sa ani nebudeme snažiť z takého vzťahu vymaniť. Povieme si: ,,A načo? Veď mám všetko, čo som vždy chcela, čo som od chlapa vyžadovala, všetko vychádza ako má – mám istotu!“
A práve ISTOTA je najväčší ,,vrah“ našich snov a životných túžob. Pretože, povedzme si pravdu, každý človek chce mať istotu: chce mať stabilnú prácu, stabilný príjem, stabilného partnera, stabilné výdavky, stabilné bývanie… A ísť proti istote je vlastne samovražda. Naruší to naše bytie, všetko to, čo sme doteraz budovali, na čom sme svoj život zakladali a zároveň spustí vlnu negatívnych pocitov v podobe chaosu, neistoty či strachu. Ktorý blázon by chcel toto prežívať?
Blázon nesúci v srdci nádej. Nádej spojenú s vierou, že predsa len to môže byť v živote také, aké si to vysnívame a po čom túžime. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá istota predstavuje naplnenosť a pocit spokojnosti. Súčasne nie každá nádej a vybočenie z vyšliapanej cestičky predstavuje riziko a pocit dezilúzie.
ISTOTA je najväčší „vrah“ našich snov a životných túžob.
Je len na vás, dámy, ktorú cestu si zvolíte. Ale zapamätajte si: ,,Jednoduchá cesta nikdy neviedla k skutočnému úspechu a spokojnosti. Preto sa nikdy neuskromňujte, buďte náročne a váš ,,Pán Pravý“ sa isto nájde. 🙂
Foto: Facebook
