I keď sú mnohé z nás presvedčené, že je tomu skutočne tak, ženy a muži môžu byť čokoľvek, len nie priatelia. Prečo? Opýtajte sa muža, o ktorom si myslíte, že je váš kamarát, či by mal s vami se*, keby mohol. Žiadny chlap na svete by nepovedal nie. Jedine ten, ktorý je buď homose*uál, alebo čerstvo zaľúbený. Všetky ženy, ktoré márne hľadajú svoju spriaznenú dušu v mužskej podobe, budú zrejme sklamané. Presne v takejto ilúzii žila aj Stela. 25-ročná holka z Bratislavy, ktorá si myslela, že mala obrovské šťastie v podobe skvelého najlepšieho kamaráta. To sa však zmenilo… [sociallocker]
Stela: ,,Spoznali sme sa, keď som prestúpila z jedného odboru na druhý. Na jednej prednáške už neboli voľné miesta na sedenie, a tak si prisadol hneď vedľa mňa jeden spolužiak. Téma prednášky bola zaujímavá, obaja sme počúvali, ale začali sme spolu i debatovať. Mal zaujímavé názory, bolo vidieť, že sa vyzná a hlavne mi bol veľmi sympatický. Keď sme sa zapisovali do prezenčnej listiny, všimol si moje meno a povedal: ,,Ahoj Stela, ja som Tomáš.“ Celkom dobre sme si rozumeli a čím ďalej, tým častejšie sme vedľa seba sedávali. Za tri roky spoločného štúdia sa z nás stali skvelí kamaráti. Trávili sme spolu čas v škole i mimo nej. Vedeli sme o sebe všetko, ale nikdy sme spolu nemali nič viac. Tomáš sa o mňa staral, keď som sa opila s kamarátkami v bare a bolo treba pre mňa prísť, ja som mu občas navarila jeho obľúbené jedlo. Boli sme skutočne zohraná dvojica. Podporovala som ho, keď išiel s nejakou slečnou na rande, radila som mu, ako ju čo najviac zaujme. Tému ja a muži sme nikdy nepreberali. Nebola som typ, ktorý sa potreboval viazať, čiže vo svojom milostnom živote som nepotrebovala poradiť. Mala som to tak ako som chcela a vyhovovalo mi to.
V štvrtom ročníku k nám do skupiny pribudol jeden spolužiak. Bol veľmi vysoký, zarastený a hlavne veľmi mužný. Všetky spolužiačky z neho boli paf. Aj mne sa páčil, ale nekládla som tomu príliš veľký význam. Občas sme sa stretli na nejakej prednáške, občas na obede, ale nikdy sme sa ani len nepozdravili. Jeden večer sme išli s kamarátkami do baru. Bol tam aj Juraj. Sedel sám na bare. Keďže už som čo to popila, odvážne som si k nemu prisadla. Obsah nášho rozhovoru si už síce nepamätám, ale ráno u neho bolo veľmi príjemné. Spravil mi raňajky, navaril čerstvú kávu a ja som tak nejako zrazu vedela, že som asi našla niekoho, s kým by som si vedela predstaviť vzťah. Tomášovi som o tom nehovorila, pretože som nechcela zakríknuť šťastie, ktoré mi práve kráčalo v ústrety. Až po mesiaci, keď sme s Jurajom oslávili malý sviatok, že sme stále spolu, som sa rozhodla, že ho vezmem von s mojimi priateľmi, kde ho aj oficiálne predstavím. Samozrejme, na tomto stretnutí bol aj Tomáš. Keď sme vošli s Jurajom ruka v ruke do kaviarne, zbadala som Tomášov kamenný výraz tváre. Myslela som, že to je od prekvapenia. Všetkým som Juraja predstavila a bavila som sa s kamarátkami. Tomáš odišiel.
Niekoľkokrát som sa mu pokúšala dovolať, no ani raz to nedvihol, potom si vypol mobil. Išla som teda k nemu na privát. Sedel na schodoch, fajčil a bol opitý. Nechcel sa so mnou rozprávať, kričal na mňa, že som všetko pokazila a že mám isť preč. Samozrejme, neposlúchla som ho. Pomohla som mu postaviť sa a išli sme k nemu domov. Dal si studenú sprchu, ale nič mi nepovedal. Keď som sa ho spýtala či mi to môže vysvetliť, povedal len, že mám odísť a nechať ho tak. Odišla som. V škole ma ignoroval, dokonca ma začal aj nepríjemne ohovárať, bolo mi z toho smutno. Vedela som, že je to skvelý človek, ktorý takéto veci nerobí len tak. Musela som vedieť, čo sa mu stalo, prečo je taký. Išla som za ním. Opäť mi povedal, že mám ísť preč, že som všetko pokazila, no ja som sa nedala len tak ľahko odbiť. ,,Vieš, ja som vedel o všetkých tvojich mužoch, ale všetko to skončilo rýchlejšie, ako to vôbec začalo. Každé tvoje rande som trpel či mi nepovieš, že si našla lásku svojho života. Viem o tebe všetko. Čo rada ješ, akú máš obľúbenú farbu, hudbu, čo rada robíš, čo ťa vytáča. Za celé tie roky som sa naučil, ako ťa spraviť šťastnou, ako ťa potešiť, rozveseliť. Lenže ty si to celé pokazila. Nikdy si so mnou nechcela nič mať, nikdy si si nevšimla, o čo sa celú dobu snažím. Egoisticky si vždy myslela len na seba. Už ťa nechcem vidieť.“
Bolo mi to ľúto, ale vedela som, že nemá právo sa na mňa hnevať. Svojim citom nemôžeme rozkazovať. On ma bral ako ženu svojho života a čakal, kým ho ja začnem brať ako muža toho svojho. Ja som vedela, že nič také sa nikdy nestane, pretože medzi nami nepreskočila iskra. On bol ,,len“ môj najlepší kamarát….
Autor: IvanaCostae [/sociallocker]
