V dnešnom svete, kedy sa naša spoločnosť prezentuje ako silná a vyspelá, ostáva mnoho otáznikov a nepochopenia zo strany verejnosti k menšinám. Ako sa spoločnosť stavia k homosexualite? Muž, ktorý je homosexuál, je označovaný ako gay, ženy sú od 6.st.p.n.l. podľa gréckeho ostrova Lesbos nazývané lesbička. Tieto názvy majú aj mnoho iných, hanlivých výrazov, ako homoš, buzoš, prihorená, lesba… a.i. Stotožňujete sa s tým?
Masa, v ktorej žijeme buduje demokratické systémy desaťročia, avšak v otázke se*uality zaostávame na bode mrazu, nakoľko mnoho vysoko postavených ľudí bojuje proti homosexualite, teda aj voči vyjadreniu samého seba. Napriek tomu, že zo všetkých strán dostávame impulzy na prejavenie seba a svojej osobnosti kvôli oslobodeniu mysle, či profesijnému rastu, nezanedbateľné percento z nás musí potláčať svoju pravú osobnosť zo strachu. Zo strachu z odsúdenia, spoločenského úpadku, nepochopenia, straty blízkych osôb.
Choroba, či stav duše?
Už v starom zákone bola homosexualita rezolútne odsudzovaná, nakoľko „postihnutých“ pokladali za posadnutých diablom či bláznov a na základe toho ich upaľovali, zabíjali, ukameňovali, aby neboli nebezpeční aj pre okolie. Do 1.1.1993 figurovala homosexualita dokonca na zozname chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH-10) pod vplyvom Americkej psychiatrickej asociácie, ktorá v roku 1973 odstránila diagnózu z diagnostického manuálu chorôb. Homosexualita je do dnešného dňa špecifikovaná ako celoživotný, nemenný a nositeľom nezvolený ani nezapríčinený stav. Avšak, ako hovorí profesor psychológie a psychopatológie na Inštitúte Jána Pavla II. v Ríme Gianfrancesco Zuanazzi Ph.D. v zborníku Kresťanská antropológia a homosexualita, zostavenom z článkov publikovaných v Osservatore Romano: „Homosexualita by sa predovšetkým nemala považovať za chorobu. V jej prípade totiž nejde o proces, ktorý zachváti človeka v istej chvíli života a tým naruší rovnováhu jeho organizmu, ale ide o istý, od normy odklonený variant se*uálnej orientácie. Rovnako by sme mali vzhľadom na homosexualitu odmietnuť používanie termínu „perverzia“, „zvrátenosť“, zvlášť pre jeho pejoratívny podtón. Perverzia je totiž niečo, čo vychádza z averzie k spoločenským normám, pričom práve prestupovanie normy predstavuje vzrušujúci element perverzného správania. A o to v prípade homosexuality zvyčajne nejde.“
Musíme podotknúť, že orientácia je minimálne u mužov geneticky vrodená chromozómom X, v tzv. oblasti Xq28, ktorá je zdedená výhradne po matke a nie je ovplyvniteľná. Napriek tomu je táto informácia spochybniteľná, nakoľko ju mnohí výskumníci zatracujú a tvrdia, že gén homosexuality do dnešného dňa žiadna štúdia nepriniesla. Ženy sa bisexuálnymi, či homosexuálnymi narodia, prípadne sa po zlej skúsenosti s mužmi stávajú, nakoľko si nevedia predstaviť ďalší život s mužom. Taktiež môže ísť o emocionálny odstup od svojej matky, či akýkoľvek impulz, kedy vyplýva averzia na všetko, čo je mužské. Z tohto dôvodu môžeme hovoriť o psychologických faktoroch, ktoré sa prejavia najčastejšie do tretieho roku života, samozrejme i neskôr. Rada by som uviedla, že len v USA je hrubý odhad homosexuálne orientovaných ľudí cca 3 milióny. Denne sa stretávajú s odmietnutím okolia, predsudkami, výsmechom, ktorý mnohokrát prerastá do škodoradosti, ktorá veľmi ovplyvní človeka a niekedy ho môže zlomiť na kolená tak, že premýšľa nad samovraždou. Existuje istá skupina opačne orientovaných, ktorí majú záujem o terapiu, aby sa stali „normálnymi, čo je vzhľadom na skutočnosť vrodenej orientácie devastačné pre osobnosť a rozvoj človeka. Extrémne množstvo mladých ľudí napriek tomu nezvládlo nápor rodiny, priateľov, či svojich vlastných výčitiek a život ukončili nehumánnym spôsobom, kedy sa pripravili o život v tejto spoločnosti.
Cirkev a homosexualita
Diskrimácia gayov, lesieb, bisexuálov je v dnešnom svete skutočne na vysokej úrovni napriek pokroku v mnohých oblastiach i priznaniu sa významných osobností. Na Slovensku nie je možné vojsť do manželského zväzku ľuďom rovnakého pohlavia, nakoľko tento zväzok nie je podľa vlády a cirkvi ekvivalentný heterosexuálnemu manželstvu. Napriek tomu, že štát by mal svojich obyvateľov chrániť a podporovať ich, odopiera týmto ľuďom slobodu žitia a nepovoľuje im osobné právo manželstva. Taktiež cirkev, ktorá je napriek prepieraniu peňazí a zneužívania detí po celom svete najväčšou inštitúciou, ktorá dokáže ovplyvniť ľudí a tvrdí, že Boh je láska, rovnako verejne odsudzuje homosexuálov a hlása, že Boh je plný nenávisti k niektorým veciam a ľuďom. Verejne poburujú ľudí voči nim napriek skutočnosti, že taktiež sú „božie deti“ a nedáva im žiadnu nádej na plnohodnotný život, nakoľko ich svet a cirkev nenávidí. Rovnako by sme mohli hovoriť o prinucovaní páchať hriech šírením bezmilosrdného odporu voči homosexuálom, čo súvisí so šikanou. Aby sme boli spravodliví, je zopár kňazov, ktorí tvrdia, že Boh miluje všetkých ľudí rovnako a chce ich do nebeského kráľovstva. Avšak veľká časť je fanatická a odmieta čolen vyspovedať gaya, ktorý má záujem odľahčiť dušu o svoje hriechy. Diskriminácia, ktorú pácha táto inštitúcia je porušovanie a utláčanie ľudských slobôd a práv. Právnicky by mohlo ísť o ohováranie, urážku na cti a iné priestupky, ktoré cirkev pácha či už podľa paragrafov, alebo porušovaním „božích zákonov“. Napriek tomu je nutné uviesť, že na Slovensku neexistuje žiadny zákon, ktorý ochraňuje homosexuálov a z tohto dôvodu sa napádanie tejto menšiny na polícií takmer nenahlasuje a nerieši.
Prejavy
Pojem homosexualita vytvoril nemecký lekár Benkert v roku 1869, aby označil lásku medzi osobami rovnakého pohlavia, taktiež ich intímnu stránku, t.z. emocionálnu, aj erotickú stránku vzťahu. Drvivá väčšina týchto ľudí, napriek skutočnosti, že chcú pred verejnosťou utajiť svoju orientáciu, máva isté prejavy, ktoré odhaľujú ich se*uálnu stránku. Pri mužoch ide najmä o vyberaný vkus, intenzívnejšie prežívanie situácií a vyjadrovanie významných vzťahov. Kvôli svojej orientácií sú fyzicky alebo slovne napádaní, taktiež im je mnohokrát odopreté poskytnutie zamestnanie, služby. Taktiež sú jemnejší a citlivejší, čo najmä pri teenageroch môže, a žiaľ vyvoláva šikanu, ponižovanie a osočovanie. Medzi poslednými bol medializovaný prípad mladého amerického študenta Josha Pachecoa (17), ktorý spáchal samovraždu na základe šikany, voči ktorej bol ako homosexuál vystavený.
Verejnosť
Prvým známym gayom bol Richard Levie Srdce, ktorý mal zrejme iba formálne manželstvo. Najznámejšími homosexuálmi v minulosti boli práve najväčší umelci, ktorí mali dokonalí zmysel pre detail, môžeme spomenúť Leonarda da Vinciho, Shakerspeara, Michelangela, či Oskara Wilda, ktorý bol z tohto dôvodu i odsúdený na dva roky ťažkých prác. Prelom vo vnímaní homosexuality vyvolali Kinseyove správy (1948). Z dôvodu, že široká verejnosť dlhé roky odsudzovala homosexuálov, mnoho amerických, či svetových hviezd priznali svoju orientáciu vzhľadom na to, že verili v zmenu vnímania ich „komunity“, nakoľko mali veľa fanúšikov a stúpencov. Azda najobdivovanejšia britská rocková ikona Freddie Mercury sa v polovici 70. rokov priznal k bisexuálnej orientácií, čím ho nasledovali aj hviezdy ako Elton John, George Michael, či dnes už mnoho známych osobností.
Napriek tomu, že v dnešnom svete je mnoho ľudí zmierených so svojou orientáciou a dávajú to najavo, existuje stále skupina ľudí, ktorá sa nad svoj osud nedokáže povzniesť a pravdu zatĺka a snaží sa žiť plnohodnotný život po boku opačného pohlavia len z dôvodu, aby sa nestal terčom posmechu, urážok, odsúdenia verejnosti. Každý by si však mal uvedomiť, že človek má nárok na svoje vierovyznanie, život, orientáciu bez toho, aby ho niekto odsudzoval, zosmiešňoval, potupoval jeho osobnosť. ,,Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou mierou sa nameria aj vám.“
