V živote každého človeka prebehne niekoľko fáz, kedy sa menia jeho priority aj vzťahy. V mladom veku milujete svojich rodičov, od ktorých ste doslova závislí, v puberte ich nenávidíte a posielate do horúcich pekiel, následne viete všetko najlepšie, neskôr sa z mamy stáva najlepšia priateľka, človek, ktorému venujete mnoho času a nakoniec… Nakoniec by ste chceli, aby tu ešte raz bola. Aspoň na chvíľu.
Každý, kto má rodičov, ich začne brať ako samozrejmosť, ako ľudí, ktorí sú vždy tu a raz sa s nimi snáď udobrí. Život je však nevyspytateľný a častokrát vám môže priniesť rôzne situácie, s ktorými by ste nerátali ani v najhoršom sne. Ak stratíte blízkeho človeka, strácate aj kus zo samej seba a vám sa zrazu otvoria oči. ,,Keď som sa naposledy rozprávala s mamou, nepohádali sme sa, no nesúhlasila s mojím rozhodnutím vziať si Romana. Nepovedala mi nič zlé, iba aby som si to ešte raz premyslela. Ja som sa nahnevala a snažila som sa rýchlo ukončiť rozhovor. Pri ďalšom stretnutí, po štyroch rokoch, som sedela pri jej smrteľnej posteli v nemocnici a snažila som sa zaplniť celý rozum čo najkrajšími spomienkami na náš život. Vyrovnať sa s jej smrťou bolo pre mňa najťažším životným obdobím a nedokážem to ani dnes, takmer po 10. rokoch. Moja mama bola namyslená, náladová a tvrdá osoba, no zomierala s Alzheimerom a nevedomosťou, kto vlastne som. Zo silnej osoby sa stala bezbranná bytosť so slzami v očiach, ktorá sa snažila ospravedlňovať každý prešľap, ktorý vykonala. Často som myslela na to, aký by bol život, keby sa dnes starala o svoje vnúčatá na mojej záhrade, avšak dnes ide iba o sny. A pritom by mi stačilo tak málo- ešte raz ju chytiť za ruku a povedať jej, že ďakujem za všetko, čo dnes viem. Mama, ľúbim ťa.“ Soňa
Milovala som ju
Nech bola akákoľvek mrcha, považovala vás za škaredú a menejcennú, hovorila vám, že ste tučná a máte niečo urobiť so svojím výzorom, uprednostňovala vašich súrodencov, po jej smrti zistíte, že ste ju mali rada. Nie je pravdou, že podobné veci vás naučia byť rovnakou, ale ukážu vám, aká byť nechcete. Vaša mama vás svojím správaním naučila byť k svojej vlastnej rodine pravým opakom a ako matka nájdete v rodinnom živote nevídanú radosť, keď budete rozdávať lásku všetkým svojim blízkym.
Chcela ma milovať
Celý život ste mali pocit, že ste jej na príťaž? Omyl. Deti si mnohokrát nahovárajú veci, ktoré nie sú pravdou. Možno ste si mysleli, že vo vás chcela vidieť niekoho iného a bola sklamaná z toho, kým ste sa stali. Určite vás chcela milovať viac, ale bola sklamaná práve zo seba, lebo vám nedokázala dať viac, ako jej bolo umožnené.
Nesúďte iných
Snažte sa byť takou, aby ste boli tým najlepším priateľom pre svoje okolie aj deti. Keď sa pozriete do zrkadla, určite v sebe vidíte kúsok z nej. Vyzeráte ako ona, časom sa tak aj správate, no poučte sa z chýb vašej matky a snažte sa byť viac láskavou a chápajúcou. Nesúďte iných, ale snažte sa pozerať práve na seba.
Načúvajte vášmu dieťaťu
Nenávideli ste ju, pretože ste tvrdili, že je zlá matka? Kvôli čomu? Nevenovala vám dostatok času, nezaujímali ju vaše koníčky, potreby a starala sa viac o seba? Že narcistická mrcha? ,,Keď som bola malá, snažila som sa mame povedať o chalanovi zo školy, ktorý sa mi páčil. Ona sa ma roboticky pýtala na moje známky a neskôr rozprávala niečo úplne scestné. Nezaujímalo ju kým som, ako napreduje moja osobnosť, odbíjala ma klasickými rozhovormi s dieťaťom, aby si splnila svoju ,,povinnosť matky“.“
Pád nepovažujte za bolestný, práve na ňom môžete začať rásť
Duševné a emocionálne zneužívanie je škodlivé. Mnohé matky manipulujú svoje deti tak, aby verili, že všetko v živote matky je práve ich chybou. Vina dieťaťa je v tomto prípade pretrvávajúca a prenasleduje ho počas celého života s tým, že cíti zodpovednosť aj za celkom bežné veci, ktoré sa ho netýkajú. Ivana: ,,Moja mama ma karhala za celkom bežné veci, ktoré so mnou nesúviseli a dodnes mám pocit, že môžem za všetko, čo sa deje v mojom okolí. Keď nechávam svoje dieťa v škôlke, ešte aj vtedy sa cítim nepríjemne, že ho opúšťam a nútim zotrvávať s cudzími ľuďmi. Snažím sa s tým však bojovať a svoju dcéru chválim, podporujem a karhám iba pri reálnych problémoch, aby nezostala rozmaznaná.“
Aspoň niekedy ma milovala
Magda: ,,Keď som bola ešte veľmi malým dievčatkom, mama mi často spievala jednu skladbu. Počas jej pohrebu som ju zahrala na gitare v našej záhrade, aby som si napriek jej tvrdosti uctila aspoň túto krásnu spomienku. Plakala som pri tom, avšak nie preto, že zomrela. Plakala som, pretože som moju mamu stratila dávno predtým, než zomrela.“
Ak to nenávisti dovolíte, zhltne vás celú
Nenávisť plodí nenávisť a iba ťažko sa s ňou zmierujeme. Ľudí podmieňuje k depresií, zlosti, uzavretosti, čo s vami bude putovať po celý život. Iba ak! Náš čitateľ sa nám zveril, že aj po svadbe býval namosúrený a nepríjemný. V tom si uvedomil, že sa správa presne ako jeho matka, ktorá mu ničila celý život a nechcela svadbu ani povoliť. Urobil krok spať a uvedomil si, že jeho správanie môže zahubiť nielen manželstvo, ale aj vzťahy s ostatnými. Zobral všetku svoju guráž, začal sa meniť a ďakovať matke, že mu ukázala, akým nechce byť.
Humor lieči
Možno sa vám to bude zdať morbídne, ale v mnohých prípadoch je najlepším liekom práve smiech a humor. Rozpovedanie príbehov z detstva, spomínanie na dobré časy vás prinútia opäť cítiť, že život nebol vždy len zlý a vaša matka sa snažila dať vám všetko bez ohľadu na to, aké to bolo neskôr.
Čas
Nič nepomôže tak, ako čas. Či už predýchať stratu, nájsť opäť zmysel života, zmieriť sa s jej odchodom alebo jednoducho, prijať a spomínať na to pekné. Mirka: ,,Zomrela… Odišla… Niet cesty späť. O mojej svokre hovoríme často, no vidím, že môj manžel stále zápasí s tým, že je preč. Snažíme sa o nej hovoriť, deti nechávame pýtať sa. On sa usmeje, odpovie na otázky, no v jeho očiach stále vidieť bolesť. Keď zomrela, náš syn mal 3 roky, no pamätá si ju presne. To nám dáva radosť do života, že ostáva v našich spomienkach a stále s nami.
Hovoriť o smrti môže pomôcť ostatným vyliečiť sa, ale ticho môže byť liekom tiež. Každý sa lieči svojim vlastným spôsobom a vo svojom vlastnom časovom rozmedzí.
