Emma a Peter boli spolu 4 roky. Pred dvoma týždňami si povedali, že kašlú na deň, kedy im niekto tvrdí, že sa musia ľúbiť a lásku si budú prejavovať, kedy im to napadne. On pochopil a bral to ako samozrejmú, dohodnutú vec, ona sa tvárila rovnako. Položme si otázku, prečo vždy ženy všetko vidia inak?
Pohľad muža
Mali by ste pochopiť, že ak raz chlap vyjadrí stanovisko s dohodnutou vecou z oboch strán, končí so zamýšľaním sa, riešením situácie, menením statusu z vybavené na nové slovné hračky. V tomto prípade neočakávajte, nesmúťte a neroňte krokodílie slzy! Ak chcete prekvapenie, nevyjadrujte sa negatívne, chlap NEMÁ skener mozgu ani čítačku myšlienok, aj keby sme to všetky chceli.
Pohľad ženy
Valentín a žena je kapitola sama o sebe. Každá, ktorá má v sebe aspoň kúsok romantičky túži, aby jej polovička vyznala lásku čo najoriginálnejším spôsobom. Nie je dôležité aký obnos peňazí chlap minie, nezáleží ani na daroch ako takých. Ženám ide o to, aby im bola vyznaná láska. A ak k tomu dostanú aj večeru alebo malý darček, chlap si môže byť istý večernými intímnosťami 🙂 Možno tiež patríte medzi tie, ktoré tvrdia: „Zlatko, neznášam Valentína, neriešme tento trápny deň a nič mi nekupuj.“ Realita? Ráno čakáte s raňajkami, kým je v práci rozvešiate balóny, zabalíte darčeky a v čiernych kokteilkách stepujete pred dverami kedy sa zjaví a vezme vás na večeru. Keď však príde domov bez kvetov, zrútite sa. Ak nepatríte ani do jednej skupiny a máte svieži úsudok, gratulujeme vám. Vždy hovorte mužovi čo si skutočne myslíte a nepokúšajte sa iba naznačovať, je to zbytočné 🙂
Skladba pre každú ženu, z ktorej sa počas Valentína stáva ,,Krava“ 🙂
Peter a Emma
Vráťme sa však k Emme a Petrovi. On odišiel ráno do práce, pretože mu vychádzal dlhý týždeň, ona mu pripravila raňajky. Dve lievancové srdcia, ktoré iba vytrhol z taniera a rozžul medzi dverami, lebo zaspal. Kým sa dostal cez škálu deravých ponožiek k dvom funkčným, meškal do práce. S úsmevom 437 mu zakývala z okna a začala pripravovať byt na večernú romantiku. Od rána bola na nohách, utekala z obchodu domov, z domu do drogérie, opäť do obchodu a dookola. Pred piatou hodinou, chvíľu po sprche, keď už bola pripravená večera a vaňa so sviečkami, letela šťastná k dverám. Tu už stála suseda s fľašou a depresiou, Emma nemala šancu na únik. Po dvoch pohároch lacnej vodky prišiel tretí a ten kto prísť mal, nechodil. On podľahol naliehaniu kolegu, ktorý sa práve rozvádzal a keďže nemal dôvod ísť domov, obaja sa opili vo vlastnej réžií. Ona s plačom, že nedostala kvety aj keď naznačovala, on s rukou hore do rána.
Emma: „Keď sme sa stretli v obývačke valentínsky opitý, bez udania dôvodu na mňa spustil, že som mu vzala slobodu. Prisahal síce, že ma miluje, ale že už stratil povesť ako ,,muž“ a nemôže sa sám rozhodnúť či ísť alebo neísť na pivo. Na všetko vraj treba dvoch a on chce byť sám sebou. Obvinil ma, že som zabránila jeho prirodzenému vývoju a snažila sa ho držať na uzde a to neakceptuje, lebo je od prírody vzpurný, je muž. Vraj som ho za 4 roky premenila na citlivé dieťa (ja??), jeho, ktorý bol taký duchaprítomný a vynaliezavý.. Dnes je z neho kus hnoja, ktorý si sám nedokáže ani zaviazať šnúrky. Zmenila som jeho výzor, vnútro, obvinil ma, že sme sa presťahovali z dediny do mesta za mojou prácou. Bola som chybným elementom, kvôli ktorému sa namáčal do alkoholu, cigaretového dymu a parfumu lacných šľapiek. Pardon, lacných dám. Namiesto darčekov na Valentína sme sa pohádali do krvi a následne pomilovali ako zvieratá s poriadnou dávkou vykričaných endorfínov. Všetko zlé je na niečo dobré. Možno aj zničený večer všetkých zaľúbených. Ak vám môžem poradiť, rozprávajte sa, lebo len to je kľúč k dokonalému šťastiu.“
